tasmin khalu punar ānanda buddhakṣetre ye sattvā upapannā utpadyanta upapatsyante sarve te niyatāḥ samyaktve yāvan nirvāṇāt / tat kasya hetoḥ / nāsti tatra dvayo rāśyor vyavasthānaṃ prajñaptir vā yad idam aniyatasya vā mithyātvaniyatasya vā // tad anenāpy ānanda paryāyeṇa sā lokadhātuḥ sukhāvatīty ucyate saṃkṣiptena na punar vistareṇa / kalpo 'py ānanda parikṣayet sukhāvatyāṃ lokadhātau sukhakāraṇeṣu parikīrtyamāneṣu / na ca teṣāṃ sukhakāraṇānāṃ śakyaṃ paryanto 'dhigantum //

また、実に、アーナンダよ、かの仏国土に、すでに生まれ、現に生まれ、〔未来に〕生まれるであろう衆生たちは、すべて、涅槃にいたるまで正しい位(正性)に決定した者である。それはなぜであるか。かしこには、二つの集まり(聚)、すなわち、まだ決定していない者の〔集まり〕、または、よこしまな位(邪性)に決定した者の〔集まり〕を定めることや、設けることがないからである。 アーナンダよ、こういうわけで、かの世界は、要略して〈極楽〉と呼ばれるのである。詳しく述べたわけではない。〔詳しく説くならば〕、アーナンダよ、極楽世界のもろもろの安楽の原因を称讃している間に、一劫も過ぎ去ってしまうであろう。しかも、それらもろもろの安楽の原因の際限を知ることはできないのである。」

§24. 'And again, O Ānanda, in that Buddha country whatever beings have been born, and are being born, and will be born, are always constant in absolute truth, till they have reached Nirvāṇa. And why is that? Because there is no room or mention there of the other two divisions (rāśis) , such as beings not constant or constant in falsehood. 'On this wise, O Ānanda, that world is briefly called Sukhāvatī, not at full length. Even a kalpa, O Ānanda, would come to an end, while the causes of happiness which exist in that world Sukhāvatī are being praised, and yet it would be impossible to reach the end of them.'

ཀུན་དགའ་བོ་སངས་རྒྱས་ཀྱི་ཞིང་དེར་སེམས་ཅན་གང་དག་ སྐྱེས་པ་དང་། སྐྱེ་བར་འགྱུར་བ་དེ་དག་ཐམས་ཅད་མྱ་ངན་ལས་འདས་ཀྱི་བར་དུ་ཡང་དག་པ་ཉིད་དུ་ངེས་པར་འགྱུར་རོ། །དེ་ཅིའི་ཕྱིར་ཞེ་ན། དེ་ནི་འདི་ལྟ་སྟེ། མ་ངེས་པ་དང། ལོག་པ་ཉིད་དུ་ངེས་པའི་ཕུང་པོ་གཉིས་རྣམ་པར་གཞག་པའམ་གདགས་པ་མེད་པའི་ཕྱིར་རོ། །ཀུན་དགའ་བོ་མདོར་ བསྡུ་ན་རྣམ་གྲངས་འདིས་འཇིག་རྟེན་གྱི་ཁམས་དེ་བདེ་བ་ཅན་ཞེས་བྱ་སྟེ་རྒྱས་པར་ནི་མ་ཡིན་ནོ། །ཀུན་དགའ་བོ་རྒྱས་པར་བསྟན་ན་ནི་བསྐལ་པ་ཟད་ཟད་དུ་འཇིག་རྟེན་གྱི་ཁམས་བདེ་བ་ཅན་གྱི་བདེ་བའི་རྒྱུ་རྣམས་ཡོངས་སུ་བརྗོད་ཀྱང་བདེ་བའི་རྒྱུ་དེ་དག་གི་མཐའ་རྟོགས་པར་མི་ནུས་སོ། །

kun dga' bo sangs rgyas kyi zhing der sems can gang dag skyes pa dang / skye bar 'gyur ba de dag thams cad mya ngan las 'das kyi bar du yang dag pa nyid du nges par 'gyur ro/ /de ci'i phyir zhe na/ de ni 'di lta ste/ ma nges pa dang/ log pa nyid du nges pa'i phung po gnyis rnam par gzhag pa'am gdags pa med pa'i phyir ro/ /kun dga' bo mdor bsdu na rnam grangs 'dis 'jig rten gyi khams de bde ba can zhes bya ste rgyas par ni ma yin no/ /kun dga' bo rgyas par bstan na ni bskal pa zad zad du 'jig rten gyi khams bde ba can gyi bde ba'i rgyu rnams yongs su brjod kyang bde ba'i rgyu de dag gi mtha' rtogs par mi nus so/ /

阿難陀よ、その仏国土に既生、現生、未来生の衆生等はすべて涅槃に到るまで正定聚となるのである。それは何故かといえば、そればこのようであって、不定と邪定との二団は目次に置かれるか或は名づけられることはない為である。阿難陀よ、要をとっていえば、この次第によって極楽世界と名づけられるのであって広説ではないのである。阿難陀よ、広説するならば劫を尽しても極楽世界の楽事などを十分説いてもそれら楽事の辺際を知ることが出来ない。

仏説無量寿経巻下  曹魏天竺三蔵康僧鎧訳 仏告阿難。其有衆生生彼国者。皆悉住於正定之聚。所以者何。彼仏国中無諸邪聚及不定之聚。

阿難。彼国衆生若当生者。皆悉究竟無上菩提到涅槃処。何以故。若邪定聚及不定聚。不能了知建立彼因故。

若有善男子善女人。若已生若当生。是人決定証於阿耨多羅三藐三菩提。於意云何。彼仏刹中無三種失。一心無虚妄。二位無退転。三善無唐捐